Choď na obsah Choď na menu
 


21. hodina

3. 4. 2010

39.3.2010  21. hodina

 

Organizácia práce na (OP) operačnej sále.

- OP odd. má spravidla 3 opreačné sály

1. prísne aseptická sála (kostné, hrudné, kĺbové sály)

2. Poloaseptické sály (črevá, žalúdok, úrazy)

3. septické sály (malé operačné výkony)

Komplementy OP :

Predsieň , sterilná sterilná miestnosť (autoklav), sprcha, WC, sklad materiálu, čistiaca miestnosť, umyváreň, prípravovňa chorých, resuscitačná miestnosť, pracovňa lekárov, denná miestnosť....   

Steny umývateľné, okná a dvere zabezpečené bezprašné ovzdušie, optimálna vlhkosť a teplota vyduchu, bakteriálne žiariče (dezinf. vyduchu)

Podlahy: hladké, umyvateľné bey škár so sklonom ku kanálom. záložný elektrický zdroj
Vstup do OP traktu : cez filter len pre OP tým .

Celý OP trakt kladie na jeho pracovníkov vysoké nároky, na udržiavanie aseptického prostredia, klimatické prístroje zabezpečujú stálu teplotu, vlhkosť, čistotu a bezprašnosť prostredia. Baktericidné žiariče (sterilitu), steny OP sú umývateľné, podlahy liate. Každá OP sála má náhradný elektr. zdroj. Vstup do OP traktu je cez hygienický filter.  

 

                                           OP tím a pracovníci na OP sále

 

Zloženie : hlavný operatér (lekár), asistenti a ARO tím, inštrumentár, ošetrovateľ, zdrav. sestry, sanitár, pomocný personál.

 

Náplň práce sanitára OP  

Operačný program: dokument s naplánovanými op na deň

Obsahuje : meno pacienta, Rč, ZP, Dg. zákrok, operatér, asistent.

 

Program určuje : poradie pacientov a OP sálu, je podpísaný primárom, označenie začiatku op výkonov, cca 8.00 hod, príchod personálu je o 7.00 hod, vstup na OP cez filter.

kotrola OP sály : zapnutie stola, prístrojov, kontrola odsávacieho zariadenia a prístrojov (monitor, video, kyslík. prístroj)    .

 

Sanitár pomáha pri obliekaní operatérov, pomáha pri presune pac. na OP stôl, odnáša biopt. materiál do laboratória, (vedie evidenciu k materiálu).

 

Po operácii čistí a dezinfikuje pomôcky, inštrumenty, prístroje, triedi a odnáša použitú bielizeň, pripraví pom. na sterilizáciu, zapne UV žiarič.

Jeden deň v mesiaci je na OP sálach sanitačný deň.   

 

 

 

Komunikácia s pacientom v ošetrovateľstve.

 

 

Komunikácia: výmena informácií , predstáv, citov, myšlienok a dojmov medzi dvoma a viacerými ľuďmi, je dôležitým aspektom ošetrovateľskej starostlivosti, základom vytvorenia vzťahu pacient – zdravotnícky pracovník, pri akejkoľvek činnosti, manipulácii a práci s pacientom, cieľom je získať informácie od pacienta a pozitívne ho ovplyvňovať.

 

Pri  komunikácii je potrebné vytvoriť ovzdušie dôvery a rešpektovať pritom zásady:

- empatia (účasť na stave chorého)

- individuálny prístup (prispôsobiť komunikáciu a správanie úrovni pacienta)

- úcta k pacientovi (bez ohľadu na rasu, postavenie, náboženské vyznanie...)

- pozitívny vzťah (kladný postoj)  

 

Komunikačný proces:

1. komunikátor: človek ktorý informáciu odovzdáva

2. komuniké : obsah ktorý odovzdáva

3. komunikant: človek ktorý informáciu príma (pacient)

4. komunikačný kanál : prenos informácií

 

Druhy komunikácie: verbálnu a neverbálnu komunikáciu nemožno od seba oddeliť

a, verbálna: informácia podaná slovom

b, neverbálna : informácia podaná bez slov

 

Proxemika: vzdialenosť medzi komunikujúcimi, komunikačné zóny ako intímna (dôverná)  osobná, sociálna (uspokojiť potrebu komunikácie) , pracovná, verejná (herci).

Haptika: bezprostredný kontakt (podanie ruky, pohladenie, objatie)

Posturika: prenášanie informácií vyjadrených polohou a držaním tela

Mimika : výrazom tváre, duševné stavy, emócie a zámery oznamujeme druhým ľuďom.

Gestika: posunky,  pohybmi rúk. (posunková reč)

Pohľad: prvotný biologický komunikačný prostriedok (do tváre, očí)

Paralingvistika : označuje fonetické zvuky, ktoré sa vyskytujú v akustickej reči

 

Rozhovor: najčastejší druh  obojstrannej komunikácie, zložky rozhovoru:

1, autokomunikácia: vnútorný monológ

2, spätná väzba: odpoveď na komunikáciu

3, reakcia: spôsob ako (pacient) komunikácii rozumie

 

Mlčanlivosť: zachovať informácie o zdravotnom stave pacienta najmä na verejnom mieste.

 

pri podávaní informácii pacientom vynechať zdravotný žargón, nedotýkať sa citlivosti pacienta, nevhodne pacienta nepoučovať, slovne neútočiť, byť dobrým poslucháčom a dať pacientovi čas na rozhovor.