IX. hodina
9. hodina 2.11.2009
ANATÓMIA a FYZIOLÓGIA SRDCA A CIEV
Obeh krvi zabezpečuje srdcovovcievny systém
Funkcia: privádzať dostatočné množstvo krvi a živín k jednotlivým orgánom a bunkám, odvádzať oxid uhličitý a rôzne splodiny látkovej premeny od buniek a transportovať humorálne látky – túto úlohu zabezpečuje srdcovocievny systém spolu s dýchacím systémom, exkrečnými (vylučovacími) orgánmi a a krvou, s ktorými tvorí funkčnú jednotku
Funkciu pumpy plní srdce, prečerpáva krv do žilového a tepnového riečiska, tepny a žily smerujú do srdca a zo srdca a dopravujú krv tam, kde je to potrebné
Srdce
Je uložené v prednom dolnom medzirebrí , a to jedna tretina vpravo a dve tretiny vľavo od stredovej čiary
Je to dutinový orgán rozdelený na ľavú a pravú polovicu, každá polovica je rozdelená na dve dutiny : horná dutina sa nazýva predsieň, dolná dutina je komora , srdce má teda jednu ľavú komoru a ľavú predsieň a jednu pravú predsieň a pravú komoru
Medzi ľavou komorou a ľavou predsieňou je dvojcípa chlopňa
Medzi pravou predsieňou a pravou komorou je trojcípa chlopňa
Najhrubšou vrstvou steny srdca je svalová vrstva –srdcový sval - myocard – je to osobitný druh svaloviny, ktorý sa skladá z dvoch typov buniek :
z buniek, ktoré sa prispôsobili tvorbe a vedeniu vzruchov
z buniek, ktoré sa prispôsobili mechanickej funkcii, kontrakcii (stiahnutiu) a relaxácii (uvoľneniu)
Srdcový sval – vykonáva mechanickú prácu – striedaním kontrakcie a relaxácie vypudzuje krv zo srdca do cievneho systému
Chlopne – zabraňujú spätnému prúdeniu krvi počas kontrakcie srdcového svalu
Srdcový pulz je pravidelné striedanie kontrakcie a relaxácie srdcového svalu , hovoríme o tzv. srdcovom cykle
Fáza kontrakcie, keď krv vyteká zo srdcových komôr do tepien, sa nazýva systola
Fáza relaxácie, keď srdce odpočíva a nasáva do seba ďalšiu dávku krvi , je diastola
Diastola je teda fázou plnenia srdca a systola je fázou vyprázdnenia srdca
V pokoji pulzuje srdce rýchlosťou priemerne 70 pulzov za minútu
Srdce vypudí v pokoji jedným sťahom 60 – 80 ml krvi do obehu – teda srdcový výkon za minútu je 5-
Základnou úlohu srdca je udržiavať minútový objem na takej výške, ktorá vyhovuje metabolickým požiadavkám orgánov a tkanív za každých okolností
Činnosť srdca a rytmus srdcovej činnosti zabezpečuje zväzok špecializovaných buniek, ktoré dokážu nielen prenášať, ale aj vyrábať elektrické vzruchy a vytvárajú tzv. prirodzený udávač rytmu srdca – srdcový pacemaker – toto miesto sa nachádza v sinoatriálnom uzle
Elektropotenciály, ktoré vznikajú na srdci, možno snímať z povrchu kože zariadením, ktoré nazývame elektrokardiograf
Cievy
Cievny systém tvorí spoločne so srdcom neoddeliteľnú súčasť srdcovocievneho systému
Ak vynecháme lymfatické cievy, rozoznávame dva základné typy ciev: tepny (artérie) a žily (vény)
Tepny: odvádzajú krv zo srdca :
odvádzajú odkysličenú krv do pľúc – pľúcne tepny
okysličenú krv do celého tela – hlavné tepny tela
Tepny musia vydržať takú tlakovú vlnu, ktorá vzniká pri srdcových sťahoch, majú preto silné elastické steny, steny tepny sa rozširujú v dôsledku rastúcej sily počas systoly a vzápätí sa opäť sťahujú, aby urýchlili cestu krvi počas diastoly
Koncové úseky tepien tvoria sieť vlásočníc – kapilár – keď krv vchádza do kapilár, jej tlak klesá
Žily: sú cievy, ktoré krv privádzajú do srdca
Privádzajú okysličenú krv z pľúc ( pľúcne žily- sú 4)
Odkysličenú krv z tela do srdca (hlavné žily tela – horná a dolná dutá žila)
Začiatočné úseky žíl tvoria sieť žiliek – venúl
Keď sa krv dostane do žíl, jej tok nie je prudký, ale pomalý, takže steny žíl môžu byť oveľa tenšie ako steny tepien
Správny tok žilovej krvi zabezpečujú žilové chlopne – veľké množstvo žilových chlopní obsahujú žily horných končatín, ale najmä dolných končatín
Do pravej predsiene srdca ústi horná a dolná dutá žila – privádzajú odkysličenú krv z tela, tá krv prejde do pravej komory
Z pravej komory vystupuje pľúcnica – tá vedie odkysličenú krv do pľúc, aby sa táto krv okysličila
Okysličenú krv z pľúc vedú 4 pľúcne žily do ľavej predsiene srdca, tá prejde do ľavej komory a z ľavej komory vystupuje srdcovnica (aorta) , ktorou sa krv pri sťahu komory vypudí tepnami do jednotlivých častí tela
Vo vlásočniciach – kapilárach sa odovzdáva tkanivám kyslík a živiny, potom sa krv zbiera do žiliek, potom do žíl a dutými žilami do pravej predsiene srdca
Rozoznávame veľký a malý krvný obeh
Veľký (telový) krvný obeh - sa začína v ľavej komore, z ktorej odstupuje aorta – tá sa postupne rozvetvuje na menšie tepny a tepničky, ktoré sa v tkanivách rozvetvujú na vlásočnicovú sieť
Z vlásočníc odstupujú malé žilky, ktoré sa spájajú do väčších žíl až do dutých žíl, ktoré privádzajú odkysličenú krv do pravej predsiene
Malý (pľúcny ) obeh
Začína v pravej komore, z ktorej vystupuje pľúcnica, ktorá sa pred oblúkom aorty delí na pravú a ľavú vetvu, ktoré vstupujú do príslušnej polovice pľúc, kde sa vetvia a obklopujú pľúcne mechúriky, tu sa krv okysličuje a oxid uhličitý vystupuje do vydychovaného vzduchu, potom pľúcne žily vedú okysličenú krv do ľavej predsiene srdca
Srdce podobne ako všetky tkanivá organizmu, musí byť zásobované krvou, srdce zásobujú krvou ľavá a pravá vencovitá tepna, ktorá odstupuje z aorty
Krvný tlak
K hlavným regulačným faktorom krvného obehu v cievnom systéme patria : srdce, autonómny nervový systém a miestna látková premena v procese metabolizmu
Krv prúdi v tele podľa tlakového spádu
Krvný tlak, pod ktorým srdce vypudí krv do tepnového riečiska (120 –
Do pravého srdca priteká žilová krv pod tlakom 4-
Krvný tlak udržiavajú dve protichodné sily
Jednou silou je tlak spôsobený kontrakciami srdcového svalu, ktorý sa prenáša po tele vypudenou krvou a pôsobí na stenu ciev
Druhá sila pôsobí zvonku, vyvolávajú ju svaly obklopujúce žily a tepny – táto sila tzv. vonkajší odpor sa nazýva periférna rezistencia
Hodnoty krvného tlaku sa uvádzajú v kilopascaloch alebo milimetroch ortuťového stĺpca (kPa, mm Hg)