Choď na obsah Choď na menu
 


XII. hodina

11. 1. 2010

12. hodina 30.11.2009

 

ZLOŽENIE A FUNKCIA KRVI

Krv je tekutý orgán, nepriehľadná červená tekutina

Funkcie krvi:

·         Zabezpečuje pohyb a výmenu plynov – kyslíka a oxidu uhličitého

·         Rozvádza v tele teplo

·         Rozvádza živiny z tráviaceho traktu

·         Roznáša enzýmy a hormóny

·         Zabezpečuje homeostázu – stálosť vnútorného prostredia – pH 7,36 – 7,44

Objem krvi:

U mužov – 5 – 5,5 l krvi

U žien – 4,5 – 5 l krvi

Zloženie krvi:

Krv tvorí krvná plazma krvné bunky

Krvná plazma sa skladá z vody (90%) a 1% tvoria anorganické látky (soli) a organické látky (bielkoviny krvnej plazmy) – ide o albumíny, globulíny a fibrinogén, cukry, vitamíny, hormóny a pod.

Krvné bunky :   Červené krvinky – erytrocyty

Biele krvinky – leukocyty

Krvné doštičky – trombocyty

 

Erytrocyty- červené krvinky

Tvoria sa v kostnej dreni, žijú asi 120 dní

Staré erytrocyty zanikajú v slezine

Kyslík sa viaže na červené krvné farbivo  - je takto pomocou erytrocytov roznášaný v ľudskom tele a odovzdávaný bunkám tela

Na tvorbu erytrocytov je potrebný vitamín B 12, železo, bielkoviny  a erytropoetín – je to tkanivový hormón, ktorý je produkovaný obličkami

Množstvo erytrocytov v krvi: u mužov  - 5,5 miliónov – 6 mil. na 1 mm3

U žien  - 4, 5 – 5 mil. na 1 mm3

 

Leukocyty – biele krvinky

V krvi je okolo 6-8 tisíc bielych krviniek na 1 mm3

Biele krvinky sa tvoria v kostnej dreni

Zabezpečujú imunitu – rozpoznávajú a ničia choroboplodné zárodky a jedy, ktoré vnikli do tela

Podľa vzhľadu plazmy ich delíme na granulocyty a agranulocyty

Zvýšené množstvo bielych krviniek poukazuje na zápal, nákazu

 

Krvné doštičky – trombocyty

Tvoria sa, ako všetky krvné bunky  v kostnej dreni

Ich počet je 100 – 300 tisíc na 1  mm3

Sú veľmi krehké a pri poškodení cievy narážajú na okraje rany a lámu sa, pri ich rozpade sa uvoľňujú látky, ktoré sa zúčastňujú pri zrážaní krvi 

 

 

 

 

Krvné skupiny

U človeka poznáme niekoľko systémov krvných skupín. Najdôležitejšie sú: AB0 systém, Rh faktor systém

Systém krvných skupín ABO je založený na prítomnosti alebo neprítomnosti antigénov v červených krvinkách. Antigény v červených krvinkách sa nazývajú aglutinogény. V tomto systéme rozlišujeme dva druhy antigénov: A a B. 

protilátky - aglutiníny - sú prítomné v krvnej plazme. Aglutiníny zhlukujú červené krvinky - aglutinácia - iného človeka nesúce im zodpovedajúce aglutinogény.

Prehľad krvných skupín systému ABO:

Krvná skupina A, má aglutinogén A a aglutinín anti-B

Krvná skupina B, má aglutinogén B, aglutinín anti-A

Krvná skupina AB, má aglutinogén A aj B, nemá žiadny aglutinín

Krvná skupina 0, nemá žiadny aglutinogén, má aglutinín anti-A aj anti-B

 

Krvná skupina sa počas života nemení, je daná geneticky

Poznanie krvných skupín má význam najmä pri transfúziách krvi, pri ktorých by mala zámena krvnej skupiny naozaj vážne následky a mohla by skončiť smrťou. 

Okrem antigénov A, B je v červených krvinkách niektorých ľudí prítomný aj systém antigénov, ktorý nazývame Rh systém

Ak je tento faktor v červených krvinkách prítomný, hovoríme, že krv je Rh pozitívna (Rh+),

Ak tento faktor nie je v krvi prítomný, hovoríme, že krv je Rh negatívna (Rh-).

Pri transfúzii je nutné rešpektovať aj Rh faktor.

Transfúzia je podanie krvi alebo iného krvného derivátu od iného človeka - darcu k príjemcovi – pacientovi.

 

LYMFATICKÝ SYSTÉM

Lymfatický systém tvorí komplexná sieť lymfatických orgánov, vrátane kostnej drene, detskej žľazy a sleziny, cez lymfatický systém prúdi tekutina, ktorá sa nazýva lymfa (miazga) - obsahuje živiny, odpadové látky a biele krvinky (lymfocyty). Funkcia miazgy je predovšetkým transportná – z tkanív odvádza vstrebané látky, splodiny látkovej premeny.

Biele krvinky, ktoré miazga obsahuje, sa zúčastňujú na obranných reakciách organizmu

Miazga odteká miazgovými cievami do žilovej krvi, prúdi pomaly, sťahovaním svalstva ju miazgové cievy vytláčajú smerom k srdcu

Miazgové cievy majú podobne ako žily chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku miazgy, začínajú v medzibunkových priestoroch, spájajú sa do hrubších ciev, tie do hrubších miazgovodov, ktorými sa miazga dostane do žilovej krvi,  všetky lymfatické cievy sú prerušované lymfatickými uzlinami, ktorých je v tele niekoľko desiatok.

Sú to rôzne veľké útvary – filtre, kde sú nepriatelia (choroboplodné zárodky) zachycovaní. Prefiltrovaná čistá lymfa potom odteká lymfatickými cievami z uzlín. Uzliny sú zásadné pre čistiacu schopnosť tela, pretože vždy uzatvárajú určitý región – krk, hlavu, nohy. Delia sa na povrchové a hlboké.  

 

Regionálne uzliny sa nachádzajú:
1. pod krkom (hlava krk)
2. v podpazuší (horné končatiny, hrudná stena)
3. v slabinách (dolné končatiny)
4. v orgánoch – v miestach vstupu ciev a nervov