XXII. hodina
8.3.2010 22. hodina
Nervová sústava
- je najdokonalejšou nervovou sústavou u ľudí. Skladá sa z obrovského počtu buniek – neurónov
Nervový systém (NS) sa vyznačuje :
- dráždivosťou
- vodivosťou
- koordinačnou činnosťou
Základné delenie NS :
1, receptory : sú špeciálne nervové alebo nervoepitelové jednotky, a vyznačujú sa dráždivosťou.
2, periférne nervy: s dokonalou vodivosťou, sú to obvodové nervy (povrazce) bielej farby, spájajú periférny obvod tela s ústrednou NS s mozgom.
Inform. s perif. vnímame ako pocity tlaku, bolesť, tepla, chladu.
Obvodové nervy, rozdeľujeme na miechové, hlavové a vegetatívne
- miechové: krčné, hrudníkové, driekové, krížové, kostrčový nerv.
- hlavové : čuchový, zrakový, okohybný, lakťový, odťahujúci, trojklanný nerv, tvárový nerv, polohovo sluchový, jazykový, hltanový, blúdivý nerv, vedľajší nerv, podjazykový (všetky sú v pároch).
- vegetatívne nervstvo zabezpečuje zložité reflexy vnútorného prostredia nášho tela, označuje sa aj ako
útrobné ovpl. Žľazy, cievy.
Autonómny nervový systém : je súčasťou periférneho nervového systému skladá sa dvoch častý označovaných ako sympatikus a parasympatikus, pôsobia protikladne, za normálnych okolností zabezpečujú rovnováhu, harmóniu organizmu. Vo všeobecnosti možno povedať že
sympatiková stimulácia pripravuje organizmus na aktívnu činnosť
parasympatiková má utlmujúci a upokojujúci účinok.
Ústredná nervová sústava – Centrálny nervový systém
- sa skladá z predného mozgu, medzimozgu, stredného mozgu (Varlovho) mosta, mozočku a predlženej miechy,
Lebka chráni mozog, ten delíme na
- veľký mozog (hemisféra)
- medzimozok.
- stredný mozog
- zadný mozog
- predlžená miecha
- miecha.
Nervová hmota má na priereze dvojaký vzhľad, biela a sivá, miechová a mozgová hmota.
Sivá hmota je zložená z obrovského počtu mozgových buniek – kôra má koordinačnú schopnosť.
Biela hmota (nervové vlákna) vzniká zoskupením výbežkov nervových buniek, združuje sa do väčších zväzkov – dráhy
slúži na vedenie vzruchov, vyznačuje sa dokonalou vodivosťou.
Miecha : súčasť CNS podobne ako mozog sa skladá zo sivej a bielej hmoty, je uložená v chrbticovom kanály.
Základnou funkciou miechy je prenos vzruchov z mozgu do periférie a naopak, miechové nervy kontrolujú všetky telesné pohyby.
Ochorenia a poruchy nervového systému
Príznaky chorôb:
a, Svalový konus: reflexný dej na udržanie napätia svalstva
Porucha: zvýšený svalový konus - spasticita môže byť zdrojom silných bolestí a môže viesť k výraznému dyskomfortu u pacienta, ktorý je už aj tak postihnutý základným ochorením resp. úrazom
Rigidita: stuhnutie svalstva, zvýšený svalový konus
pod hypotóniou neurológia rozumie zníženie, pokles svalového napätia pod normálnu úroveň.
b, Atrofia svalu: zmenšovanie a strata objemu normálne vyvinutého svalu, tkaniva.
c, Obrny: čiastočné, úplné ochrnutie polovice tela, jednej končatiny, všetkých končatín
d, Kontraktury: fixované držanie končatiny
e, Hyperkinézy: abnormálne mimovoľné pohyby, ktoré sú chorobné; tiky statické – trasenie rúk, brady v pokoji; tiky etylické – triašky pri alkoholizme
f, Záchvaty, závraty, synkopa: krátkodobá, prechodná strata vedomia následkom zníženia prietoku krvi v mozgu
g, Porucha citlivosti a mravenčenie:
Vyšetrovacie metódy v neurológii:
- hmotnosť, výška, tlak, krv, u detí obvod hlavy, obvod svalov lítka
- vyšetrenie reflex. kladivkom, EKG, RTG, očné vyš., ORL, psychiatrické vyš.
- špeciálne EEG sledujú, lumbálna punkcia, náfuk hlavy, MRI, CT
- angiografia: rádiologická zobrazovacia metóda, ktorá využíva k zobrazeniu cievneho riečiska pomocou kontrastu, techniku magnetickej rezonancie.
Choroby mozgu
Nádory mozgu môžu vyrastať z mozgového tkaniva, mozgových bán z hypofýz..- žľaza
Príznaky: bolesť hlavy, vracanie, záchvaty, zvýšený mozgovo miechový tlak, poruchy videnia, strata rovnováhy – v závislosti od miesta nádoru.
Liečba: chirurgická, rádiodiagnostická.
Cievne ochorenia mozgu::
Aneurizma: cievna vydutina (praskne)
Mozgová embólia: náhle upchatie mozgovej tepny (nedostatočné prekrvenie mozgu)
ischemická, časť mozgu odumiera (je nedostatočne okysličená)
Náhle cievne mozgové príhody : z nedokrvenia (ischemické) alebo s krvácaním (hemoragické)
Rizikové faktotri : vysoký krvný tlak, alkohol, fajčenie, cukrovka, cholesterol, antikoncepcia, dedičnosť.
Príznaky: ochrnutie, neschopnosť dvihnúť ruku, neudržať rovnováhu, pokles ustneho kútika, očného viečka. Ošetrovateľská starostlivosť vysoká.
Epilepsia: záchvatové stavy
Faktory vyvolávajúce záchvat: únava, emočný stres, nedostatok spánku, sledovanie TV, PC hry, disko efekty, alkohol , drogy, analgetiká , čokoláda, kakao...
Druhy epileptických záchvatov:
Veľký záchvat: je najznámejším typom, záchvat začína náhlou poruchou vedomia a napnutím svalstva. V dôsledku týchto zmien dochádza obvykle k náhlemu pádu s možným úrazom hlavy. Po krátkej pauze "bez dychu" sa dýchanie stáva nepravidelným, chrčivým, oči sú otvorené, stočené, zrenice nápadne široké, pohľad strnulý. Po tejto fáze "napínania", trvajúcej 20-30 sekúnd, nastáva fáza typických rytmických kŕčov nôh i rúk, ale aj hlavy a svalov tváre. Dochádza k zvýšenému vylučovaniu slín, hlienov.
Malý záchvat: u detí do 3 rokov veľmi krátkodobá porucha vedomia a kŕče (zachádzanie)
Najčastejšou formou v školskom veku sú absencie, pozostávajúce najčastejšie z krátkotrvajúcej poruchy vedomia, výpadu myslenia. Takíto žiaci pôsobia často dojmom " zasnených", často dochádza pri písaní k zmene rukopisu.
Časté záchvaty: status epilepitiku, kde pacient nenadobudne jasné vedomie môže končiť smrťou.
Poranenia mozgu
Mozog sa nachádza v tekutom prostredí v lebečnej dutine. Poranenie najčastejšie spôsobuje pôsobenie tlakovej vlny. Aj nadmerný posun mozgu (úder, náraz, pád) vo vnútrolebkovej dutine môže spôsobiť poškodenie.
Otras mozgu: pri najľahšom stupni poranenia mozgové tkanivo nie je poškodené, vzniká len porucha jeho činnosti napr. mozgovej kôry, t.j. dočasná porucha.
Príznaky: bolesť hlavy, strata pamäte, ojedinele krátkodobá strata vedomia.
Liečba: návšteva nemocnice za účelom pozorovania, vylúčenie rizika poranenia mozgu.
Zmliaždenie mozgu: pri tomto poranení býva poškodené mozgové tkanivo, vážnosť zdrav. stavu závisí od rozsahu poškodenia a lokalizácie zmliaždenia.
Príznaky: dezorientácia, zmätenosť, centrálne poruchy pohybu, ochrnutie končatín na jednej strane tela, Pri zmliaždení mozgu pacient zvyčajne upadne na dlhší čas do bezvedomia. Postihnutý si však môže zachovať i plné vedomie, napríklad pri vpadnutej zlomenine, keď je rozmliaždená iba menšia časť mozgu. Rozmliaždené mozgové tkanivo zväčšuje svoj objem v dôsledku hromadenia vody i krvných výronov.
Tlačenie mozgu: najtažší stupeň poranenia, bez operačného zásahu je ohrozený život pacienta.
Príčiny: vnútrolebečné masívne krvácanie, ťažko poranený mozog, tkanivo – opuch mozgu.
Poranený môže krvácať medzi lebkovú kosť a tvrdou plenou, alebo medzi tvrdou a mäkkou plenou, pod pavúčnicou priamo do mozgu.
Najväčším nebezpečím je vznik mozgového opuchu, pretože ďalšie zväčšovanie mozgu môže spôsobiť zastavenie dýchania až smrť.