Choď na obsah Choď na menu
 


XXIII.hodina

11. 4. 2010

15.3.2010 23 hodina

 

Poranenia miechy

 

Miecha je uložená v chrbticovom kanály, ktorý ju chráni pred poranením, poranenia miechu sú takmer vždy spojené s poranením chrbtice, autonehody, zlomeniny, frakrúty...

Pri každom poranení chrbtice treba vždy myslieť aj na poranenie miechy, preto je dôležitá pomoc, šetrný prevoz čo najmenej s postihnutým hýbať, poranenie miechy rozdeľujeme do 4 skupín:

1. Otras miechy : (najľahší stupeň poškodenia) dočasné, krátkodobé ochrnutie

2. Zmliaždenie miechy: tkanivo miechy je poškodené s viacnásobnými hematómami a aj opuchom miechy, spôsobuje čiastočné ale aj trvalé ochrnutie. Veľmi ťažké poškodenie končí úplným ochrnutím.

3. Stlačenie miechy : (ťažký stupeň)  vzniká často tlakom miechy kostnými úlomkami, alebo aj krvným výronom.

4. Prerušenie miechy : (najťažší stupeň) obnova miechového tkaniva nie je možná, trvalé ochrnutie.   

Zmliaždenie a stlačenie miechy sa môže kombinovať, ak sa stlačenie včas nerozpozná, končí často ochrnutím.         

 

 

 

 

Imunitný systém  (IS)

 

 

 

Vyvíja sa už počas vnútromaternicového vývinu človeka. Význam pre tvorbu imunitného systému má detská žľaza (týmus) po puberte sa rýchlo zmenšuje, po narodení sa imunitný sy. Ďalej vyvíja, svedčí o tom aj fakt že v prvých rokoch života je organizmus vnímavý na choroboplodné zárodky, je to ukazovateľom určitej nezrelosti IS

 

Funkcia IS: schopnosť rozpoznávať cudzorodé látky a častice, po rozpoznávaní ich zničiť a tak udržiavať homeostázu. IS likviduje cudzorodé látky (antigény) 

IS je zložitý a reprezentujú ho bunky IS, tkanivá a orgány.

 

Bunky IS:

fagocitujúce bunky – pohlcujú a usmerňujú cubzorodé látky sú to napr.

makrofágy (veľké pohlcovače) a mikrofágy (malé pohlcovače)

lymfocyty – (biele krvinky) delíme na:   lymfocyty B produjkujú špeciálne protilátky

                                                                 lymfocyty T zabíjače

 

Na imunitných reakciách as zúčastňujú

Týmus : má význam v procese imunity až do puberty, v ňom sú uložené T lymfoc.

Slezina : má úlohu filtračného orgánu a zúčastňuje sa na tvorbe protilátok

Lymfatické uzliny : sú miestom kde sú biele krvinky, majú význam pre filtráciu miazgy.

Lymfocyty miazgových uzlín zneškodňujú baktérie a cudzie látky, sú bariérou proti šíreniu nákazy.

 

 

 

 

 

 

 

 

Imunitná reakcia

 

Reakcia orgánu na vniknutie cudzorodej látky (antigén)  do organizmu, za cudzorodú látku možno považovať : vírus, baktériu, parazit, plesne, alergény (peľ, prach, roztoče).

Miesto kde antigen vnikne do tela : brána nákaz , po vniknutí  antigénu nastáva boj medzi IS a cudzorodou látkou

Intenzita reakcie závisí od:  stupňa jedovatosti antigénu

                                             sily obranyschopnosti organizmu

Imunitná reakcia sa skladá: bunková odpoveď (lymfocyty T začnú zabíjať)

                                            humorálna odpoveď (protilátky)

   

Imunita nešpecifická: prirodzená imunita, označuje sa ako vrodená, dôležitú úlohu má dedičnosť, konštitúcia org. Nie je podmienená predchádzajúcim stretnutím organizmu s alergénom.

 

Špecifická imunita : získaná imunita, ktorá predpokladá predchádzajúci kontakt org. S alergénom. Jednou s foriem získania špecif. imunity je očkovanie (pričom sa do tela vpravujú oslabené alebo usmrtené antigénna.

 

Aktívna imunita : očkovanie pasívnu imunizáciu podajú už hotové protilátky.

 

Získaná imunitná nedostatočnosť: sa formuje v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami .

Príčiny: základné - fyzikálne, biologické a chemické

Imunitu oslabujú -  nesprávna životospráva a vonkajšie podnety.(nedostatok spánku, užívanie alkohol, cigarety, drogy), nevhodné zloženie potravy, alebo tiež negatívne emócie či nedostatočné vylučovanie.

Medzi vonkajšie negatívne vplyvy: znečistené životné prostredie

AIDS (syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti)
Je ochorenie spôsobené HIV vírusom. Dochádza k celkovému oslabeniu imunitného systému, čo spôsobí postihnutému jedincovi v neskorších štádiách choroby smrť.

K prvým prejavom infekcie dochádza asi po dvoch týždňov od nakazenia vírusom.

Prejavy sú veľmi podobné ako u pri bežnom infekčnom ochorení (teplota, slabosť, bolesť svalov, bolesti hlavy, potenia, zväčšenie lymfatických uzlín, vracanie). Tieto príznaky trvajú pár dní a nakazená osoba ich neberie príliš na vedomie.

Nasleduje obdobie bez akýchkoľvek viditeľných a citeľných príznakov (štádium inaktívneho provírusu). Toto môže trvať i niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Infikovaná osoba nemusí vôbec tušiť o svojej infekcií, je nebezpečný prenášač.

Ak hladina špecifických T-lymfocytov klesne dostavia sa prvé klinické prejavy (pneumónia. Kaposiho syndróm, neurologické poškodenia, demencia, malígne ochorenia, strata hmotnosti a chronické hnačky).

U postihnutého jedinca sa čoraz častejšie objavujú inf. ochorenie a organizmus ich prekonáva čoraz ťažšie, v dôsledku oslabenia imunitného systému.

Ochorenie AIDS je prenosné:
pohlavným stykom (zvýšené riziko u homosexuáloch a pri častom striedaní partnerov)
krvou (rizikovou skupinou sú narkomani, transfúzia)
z matky na plod (najčastejšie dochádza k infekcii dieťaťa pri pôrode, keď sa infikovaná krv môže dostať do pohlavných orgánov dieťaťa, na sliznicu očí. V súčasnosti asi 7-8% infikovaných matiek prenesie vírus na dieťa. Matke sa neodporúča dojčiť dieťa.)